«

»

Barbora Glocková: Rosička v archíve. Píše sa rok 1924.

Prednedávnom som pri  štúdiu v archíve narazila na pozoruhodnú výzvu okresného náčelníka, ktorý sa obracia na notariát v Kremnici, tunajší  obecný úrad, četnícku stanicu, Správu štátnych hôr a Župný úrad v Turčianskom Sv. Martine vo veci “Rosnička.” V zátvorke uviedol aj latinský názov rastlinky (drosera rotundifolia), ktorý ma len uistil, že ide o “našu” rosičku okrúhlolistú, miniatúrnu mäsožravú rastlinku vyskytujúcu sa aj v mokradiach lesov Bartošovej Lehôtky. V súčasnosti jej ani najvyšší stupeň ochrany nepomáha, aby nebola dlhodobo skloňovaná v súvislosti s ťažbou bentonitu v Kremnických vrchoch. Jej existencia sa s pripravovanou ťažbou, diplomaticky povedané, vzájomne vylučuje, však už 90% jej plochy bolo bezuzdnou ťažiarskou aktivitou pod kuratelou banského úradu zdevastovaných ( k tomu bližšie http://www.peticie.com/zachranme_pred_barbarmi_unikatne_biotopy_v_kremnickom_pohori).

Musela som sa veru uistiť, že ide o teraz tak neslávne známu rosičku, keďže výzva náčelníka pochádzala z októbra roku 1924 (!). A to, čo som v ďalších riadkoch čítala, ma len napĺňalo údivom, s akou starostlivosťou bola táto pôvabná mäsožravá rastlinka úradmi cenená a chránená. Hneď v úvode náčelník zdôvodňuje nariadenie ministerstva ČSR o jej ochrane, ktoré tlmočí uvedeným úradom, keďže v poslednom čase  vyvstala všeobecná obava, žeby mala byť táto “dôležitá a nenahraditeľná” rastlina “vykynožená.” Rosička je tiež liečivá bylina využívaná najmä pri ochoreniach dýchacích ciest, cukrovky, vysokého krvného tlaku a jej výraznejší dobový úbytok zrejme súvisel hlavne s upotrebením byliny na ľudové receptúry. Náčelník v liste povoľuje zber rosičky ale len vo výnimočných prípadoch, a to so súhlasom Ministerstva školstva a národnej osvety a tiež vlastníkov pozemkov. Vyzýva tiež majiteľov lesov a lesné správy , aby upovedomili svojich podriadených a sprísnili kontrolu ľudí voľne sa pohybujúcich v lesoch a na horských lúkach. V prípade, že sa stretnú s jej nelegálnym zberom, majú okamžite vec ohlásiť okresnému úradu.

Z uvedeného je zrejmé, že rosička sa bežne v našich lesoch vyskytovala, ľudia ju poznali a užívali. V súčasnosti sa aj vďaka tažobným projektom opäť dostáva do povedomia laickej verejnosti, ktorá si dostatočne uvedomuje jej cenu a hodnotu aj v súvislosti s rozmnožovaním salamandry škvrnitej (k tomu hore spomenutá petícia). Paradoxne štátne úrady, ktoré by ju mali chrániť, pripúšťajú veľmi pochybné riešenia jej záchrany na územiach ťažobných revírov, napr. jej presadenie do nových podmienok, čo je viac ako riskantné.